Ako správne postupovať pri kompostovaní? Otázky a odpovede.
Kde je správne miesto na uloženie kompostéra?
Pred samotným poskladaním a uložením, si najskôr vyhliadnite vhodné miesto, kde bude kompostér umiestnený. Kompostér by mal byť na ľahko prístupnom mieste z domu a záhrady. Odporúčame kompostér umiestniť aspoň 0,5 metra od susedného pozemku (plotu). Umiestnite kompostér na rovné miesto a tak, aby mal kontakt so zemou - to je dôležité kvôli mikroorganizmom.
Je možné použiť aj základovú platňu, ktorá pôsobí ako ochrana proti hlodavcom. Nedávajte kompostér na betónovú alebo asfaltovú plochu. Kompostér umiestnite na slnečnú pozíciu alebo čiastočne v tieni, tak aby obsah neuschol úplne. Dôležite je taktiež ochrana proti prudkému vetru, avšak nie bez cirkulácie vzduchu.
Ako správne naplniť kompostér po prvý krát?
Ak sme sa už rozhodli pre spôsob, akým budeme kompostovať (hrobľa, zásobník), začnime so zberom organického materiálu. Dno kompostovacej kopy vysypeme hrubší materiál (posekané drevo, konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok nadbytočnej vody. Kompostujeme iba upravené (posekané, drvené, nalámané) materiály.
Ako správne kompostovať?
Nazbierané materiály neukladáme do kompostoviska vo vrstvách, ale ich navzájom zmiešavame. Platí, že dusíkaté látky (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, pozberové zvyšky zo záhrady), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené, musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché a savé. Je vhodné si na tento účel predbežne uskladniť materiály, ako je slama, lístie, drevná štiepka (uhlíkaté suroviny), pretože tie vznikajú iba sezónne, ale potrebujeme ich počas celého roka. Kompostovaný materiál je vhodné premiešavať malým množstvom zeminy (nie je to však nevyhnutné). Jej podiel v zakládke by nemal byť väčší ako 10%. Zemina obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré napomáhajú rozkladným procesom.
Čo môžem dať do kompostu?
V kompostovisku je možné kompostovať skoro všetky netoxické a chemicky neošetrené organické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti a na záhrade:
Bioodpad z domácnosti (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny, malé množstvá varených jedál – ale nie mliečne alebo mäsové výrobky, potraviny, čaj, kávový výluh, črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina)
Bioodpad zo záhrad (kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, zhnité ovocie, výkaly od drobných hospodárskych zvierat , burina)
Iný organický odpad (popol z dreva, hobliny, hnoj, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky)
Čo nesmiem dať do kompostu?
Čerstvo chemicky ošetrené materiály a potraviny živočíšneho pôvodu - kosti, mäso a mliečne výrobky
Druhotné suroviny (kovy, plasty, sklo, textil, papier)
Chemikálie a lieky (farby, exspirované lieky, staré oleje, batérie)
Iné (prach zo smetí a vysávania, časti rastlín napadnutých chorobami a chemicky ošetrené)
Je možné kompostovať aj v zime?
Áno, v zime môžeme taktiež kompostovať. Odporúčame pridávať v zimnom období do kompostu suché lístie a drvený záhradný odpad pozbieraný v jeseni. Proces dozrievania kompostu je v zimnom období samozrejme pomalší.
Ako skontrolujem, či je už kompost pripravený na použitie?
Vyzretý kompost je hnedý až tmavohnedý, má drobnú štruktúru, nezapácha, ale vonia ako humus. Jeho prednosťou je schopnosť zadržiavať vodu, prevzdušňovať pôdu a obsahuje veľké množstvo (podľa zloženia vstupných materiálov) výživných látok.
Do nádobky s dobre prevlhčeným kompostom vysejeme semienka rýchlo klíčiacich rastlín (napr. žeruchy), pritlačíme a zakryjeme fóliou. Ak za týždeň väčšina semien vyklíči, môžeme usúdiť, že kompost už neobsahuje látky škodlivé pre rastliny a môžeme ho už použiť v záhrade. Intenzívne zelené klíčne lístky svedčia o vyzretom komposte, zatiaľ čo žlté alebo hnedé lístky o surovom. Ak vyklíči len málo semien, musí sa kompost ešte ďalej rozkladať, pokiaľ nebude vhodný na ďalšie použitie.